Všetci spia.
Keď ja dávno som už hore.
Vítam ráno. Či úsvit víta mňa?
Ktovie.
Utieram prach z hviezd ja?
Či oni mne,
dávno zabudnutý sen.
Vyjdem von.
Zdravím susedov.
Bratov, zakliatych do havranov.
Žijú ešte?
Ktovie.
Majú už snáď aj stopäťdesiat rokov.
No nič.
Idem sa opýtať suseda.
Starého pána Dobšinského.
A tiež aj to
čo sa stalo s ich sestrou.
Krásou nevídanou.
Spiacou dievčinou z ruží.
Či sa už vydala.
A či ešte spí….
A či sa jej príbeh rozprávkový
Niekedy aj skončí.
A vôbec,
Je to rozprávka?
A či príbeh skutočný.
Opýtam sa Dobšinského
Ako to bolo, či nebolo
Za siedmimi horami a kopcami.
A či sa piesok niekedy lial?
A či nie?
Bolo to pred sto rokmi.
Keď starý pán rozprával.
Malému dievčatku rozprávky a príbehy.
…práve som vstala,
keď všetko ešte spí.
A ráno je plné
rozkvitnutých šípových ruží.
…. a po sto rokoch možno aj čas rozprávkový….
Celá debata | RSS tejto debaty