Zo sveta zmizol Posledný rytier, James Bond, popadané lístie a leto. A vôňa marhuľových prázdnin. A tiež „Milujem Ťa“.
Milujem Ťa…!!!
V noci som zaznamenala správu. A nevedela som čo s ňou.
Ráno som vstala. Pred pol piatou. A stále som nevedela čo s ňou. Nepatrila mi. Asi .
V sprche mi opäť zablikala. A nevedela som čo s ňou. A ani neviem odkiaľ pochádzala.
Zalievam si kávu. Pred odchodom. A ešte stále neviem čo s ňou. A tiež neviem od koho je.
Ešte polejem jednu kvetinu na okne. A fakt neviem čo s ňou…Milujem ťa…!!! A tiež neviem pre koho je.
Cez deň je všetko OK. Na správu nemám čas. A ani o nej premýšľať. V práci je zhon. Igor opäť vrieska. Marika je nervózna. Každú chvíľu chodí na chodbu fajčiť. Chalani dnes nestíhajú . Majú uzávierku . Ja do druhej musím upraviť grafiku. A odoslať do tlačiarne. Nie je čas myšlienky. Ani na správy. A tak sú len uložené. Na HD disk. Niekde na spodku. V hlave. Sú uložené do pamäte. A aj do šuflíka.
Je večer. Zapínam obrazovku. Novú. 3. Déčkovú . So západom slnka. Už asi štyridsiaty tretí krát. Spomeniem si na správu. Rozmýšľam komu mohla byť odoslaná. Srdce mi prudko bije. A tiež mám zrýchlený dych…a čudný pocit v žalúdku…a tiež zmätok. V hlave….
A tak ukladám správu. Na hard disk a do pamäte.
Občas ju stade vyberiem. Položím si ju na dlaň. Ako srdce. A je mi pri tom zvláštne. Smutno…a tiež krásne.
A znovu ju ukladám. Do pamäte. Ako rozprávku… bájku. Moja „ Legenda o Milujem Ťa…!!!“
Raz tú správu dostane moja dcéra. A možno tiež nebude vedieť čo s ňou. A ani pre koho je. Ale je krásna. A keď si ju občas vyloží na dlaň, tak jej bude asi trochu smutnokrásne.
Kdesi … nie tu a ani nie teraz je A.J. Frost. A odosiela správy . A už veľmi dlho čaká na odpoveď…