…príď si po mňa…
J.T Gall sedel v Levickej vieche a čakal na Štefku. Mala prísť vlakom. Tým z Levíc za desať päť do Žiliny. Tri roky J. T. Gall sedel v Levickej vieche a čakal. Vlak z Levíc do Žiliny ten z odchodom za desať päť ale nikdy neprišiel. Zrušili ho. Niekde medzi Novou Baňou a Žarnovicou. Zrušili ho aj so Štefkou…a aj s ostatnými…
V telke beží hodinovy shot o tom že sa vykoľajil vlak . Niekde medzi Novou Baňou a Žarnovicou s dvesto päťdesiatimi cestujúcimi. Záchranné jednotky, civilné a aj vojenské vyprosťujú z vagónov ľudí. Zranených odvážajú sanitkami do nemocníc. Mŕtvych nechávajú ležať na chodníku. A prikrývajú plachtou. Budú ich musieť identifikovať.
Štefka ostala zakliesnená medzi dvoma východmi. Ťažko dýchala. Ale ešte odoslala správu. Správu J.T.Gallovi. Príď si po mňa…
J.T. Gall sedel s na lavičke v nemocnici s ostatnými príbuznými . Prišli identifikovať obete včerajšieho vlakového nešťastia. „Pán Gall ste jediný , ktorého obeť mala vo svojom kontakte“. Od obhliadajúceho lekára prevzal správu. A tiež nahliadol do zdravotnej karty …
…Štefka bola tehotná…
J. T. Gall už tri roky sedel v Levickej vieche. A čakal na Štefku. A svojho syna.
J.T. Gall by bol najradšej umrel . Aby tam niekde…neviem kde … našiel svoju Štefku. A syna. Ale nemohol . J.T. Gall musel urobiť najprv veľmi veľa dobrých skutkov , aby mohol zomrieť a nájsť ju… niekde tam . Pretože ona ho niekde tam čaká. Aj s jeho synom…príde za nimi…hneď ako bude môcť. Nasadne na vlak . Na ten za desať päť z Levíc do Žiliny.
P. s.: tento príbeh je takmer skutočný. Len Petrova priateľka nebola z Levíc , ale z Fínska. A ešte nikdy, nikdy , nikdy som nevidela takú veľkú bolesť ako v očiach jedného Petra…. stromy by z toho praskali a skaly pukali…