Rástla tam tráva, ktorá kvitla. A jablone, ktoré rodili voňavé jablká. A tiež slnečnice. A púpavy v záhradách. A tiež tam boli deti. A boli tam aj muži a ženy. A bola tam aj Láska.
Hviezdny rok negEntropia 3101.22/2
Z NegEntropie zmizli púpavy. Tráva prestala kvitnúť a jablká už nevoňali. A tiež z NegEntropie zmizla Láska. A nikomu nechýbala. Len jednej hviezdnej Viktórii. Poslednej na svete. Všade ju hľadala. V noci, keď celý svet stíchol sa dívala do tmy. Kreslila na nebo obrázky a počúvala pieseň. Niekde medzi NegEntropiou a Mliečnou dráhou jej niekto poslal pieseň. Pieseň o láske.
Hviezdna Viktória sa rozhodla že nájde pieseň. Nasadla na spoj NegEntropia – Galaxia 911_ ZeM.
Pozemský rok 2020.17/11
Pod oknami kvitla baza. A vzduch bol presiaknutý. Jej sladkou vôňou. Vôňou bazy. Zmiešanou s vôňou ženy. Práve vyšla zo sprchy. Z vlasov jej stekali kvapky vody. Viktória nechávala za sebou mokré stopy. Z kúpeľne. A ešte nejaké iné. Asi hviezdne.
A tiež bola presiaknutá. Láskou. A ešte niečím. Asi šťastím. Chcela mu to povedať. A on nedvíhal . Viktória mu nechala v mobile tri stratené hovory. A asi dve sms-ky.
Viktória čakala. Pila čaj. Z bazy. A nechávala za sebou hrnčeky. A tiež stopy. Od čaju. A tiež nejaké iné. Asi hviezdne. A čakala na Petra .
Vzduch bol horúci. A bol presiaknutý sladkou vôňou. Vôňou ženy.
Viktória si zbalila len pár vecí. Jedného Malého princa. Možno nejakého Gullivera. Tiež pár farbičiek. A šťastie. O ktorom chcela rozprávať Petrovi. Do dvoch tašiek. A do kabely.
Peter vošiel veľmi ticho. Našiel v kúpeľni ešte mokré stopy. Bazovú vôňu. A vôňu jeho ženy. A tiež nejaké iné. Asi nejaké hviezdy. A v mobile tri stratené hovory. A ticho. Nechané za dverami.
Viktória stihla posledný spoj. Niekam. Čakali ju už. A potom spoj cez Galaxiu 911-ZeM navždy zrušili…
Hľadal ju všade. V parku na lavičke. Za mestom. A aj na stanici. Na lúke s lopúchmi a s púpavami. A aj na rohu v cukrárni. Chodil po meste. A pýtal sa ľudí.
Žiadnu jeho Viktóriu však nikdy nikde nevideli…
Hviezdny rok 3121.36/5
Láska Venuša počúvala. Príbehy. A rozprávky. O Malom princovi. A tiež o nejakom Gulliverovi. A zdalo sa jej že Hviezdna Viktória si tieto príbehy nevymýšľa. Zdalo sa jej , že mama Viktória tento svet. naozaj niekedy zažila.
Pozemský rok 2039.24/12
Peter Viktóriu nenašiel. A možno nijaká Viktória nikdy naozaj ani nebola. Ale on ju mal určite v hlave, v srdci…a aj v duši… A boli tu aj mokré stopy v kúpeľni. Hrnčeky na stole. A vôňa ženy na vankúši…
Niekedy medzi 10 000 r.pr.n.l Galaxia 911-ZeM a 2012 n.l Galaxia 911-ZeM práve jeden muž, volal sa asi Adam a jedna žena. Asi nejaká Eva začali svoj hviezdny život. Život, ktorý raz niekde, neviem kde začali , a ktorý niekde neviem kde za nejakých zvláštnych okolností nedokončili.
A bola tam tráva. Ktorá kvitla. A jablone rodili voňavé jablká. A boli tam aj lopúchy. A púpavy.