Vesmírna odysea. . .

30. decembra 2012, alinemoor, Nezaradené

Kde bolo, tam bolo.

Za siedmimi čiernymi dierami .

A siedmimi mliečnymi dráhami.

Bol jeden svet.

Rástla na ňom tráva.

A kvitli púpavy.

A dozrievali jablká.

A hrušky.

A žili tam aj ľudia.

A im sa rodili deti.

A celý svet bol obklopený slnkom.

A nebom.

S modrými hviezdami.

 

No a kde bolo, tam bolo.

Na zem raz zlietol drak.

Drak sa volal Bilboard.

A zakryl nebo pozlátkom.

A na zemi prestalo svietiť slnko.

A zmizlo aj nebo s hviezdami.

A tiež prestala voňať tráva.

A rásť púpavy.

A tiež hrušky a jablká neboli.

A ľudom sa rodiť deti prestali.

 

No a tiež to bolo to dávno.

Pradávno.

Keď sa ľudia rozhodli.

Že postavia vesmírnu loď…

A pôjdu hľadať nový svet.

So slnkom.

Nebom.

A s hviezdami.

 

No a tiež.

Kde bolo, tam bolo.

Asi tak stopäťdesiat tisíc

hviezdnych rokov ďaleko.

Za mnohými čiernymi dierami.

A mnohými mliečnymi dráhami.

Niekde na konci.

Bola Hviezdná brána.

A za ňou bol svet.

So slnkom .

S nebom .

A modrými hviezdami.

Rástla tam aj tráva a kvitli púpavy.

Bolo tam všetko.

Len ľudia tam neboli.

 

No a za všetkými čiernymi dierami.

A všetkými mliečnymi dráhami.

Bola raz hviezdna brána.

Bola na konci sveta.

A bola otvorená.

 

No a kedysi dávno,

Pradávno.

Jedna hviezdna loď.

Ktorá hľadala svet.

Prišla až na koniec .

A na konci bola Hviezdna brána.

A vesmírna posádka.

Z vesmírnej lode.

Rozhodla sa.

Bránou Hviezdnou prejsť.

A našla tam svet.

Kde svietilo slnko.

Na nebi boli hviezdy.

A rástla tráva na zemi.

 

A kedysi dávno.

Ľudia na Zem.

Z vesmírnej lode vystúpili.

Raj na nej našli.

A tiež úrodné  záhrady.

 

A tak si tam.

postavili domovy.

A o deväť mesiacov .

Približne asi.

Za hviezdnou bránou.

Sa aj prvé deti rodili.

 

P.S.: a hviezdnu bránu za sebou zavreli.

A na zemi už žijú dlho, predlho.

 

A okolo brány opäť krúži nejaký drak.

A asi sa volá Billboard.

 

P.S. 2.: Ja viem že je to na nedeľu dlhé čítanie, ale veď je to odysea…