Je jedno,
Pod ktorou hviezdou si sa narodila.
Aj v to, v akom si znamení.
Mala by si vedieť žiť.
V tomto svete.
S týmito ľuďmi.
Teraz.
A tu.
Na tomto mieste.
V tomto svete.
A s týmito ľuďmi.
Je dôležité.
Pre Teba.
Že si.
Teraz.
A tu.
A čo ty s tým všetkým spravíš.
Paulína prestrihla pupočnú šnúru.
Dieťaťu.
Práve narodenému.
Už asi stotisíci krát,
zabalila do plienok.
Podala ho matke…
a nechala ho životu….
Sadla si na lavičku. A pozerala sa na hviezdy. A hľadala tú jednu. Pod ktorou má osud . A znamenie. Pod ktorým sa narodila….
…v jednej chvíli si však sadla k nej stará žena.
Bola veľmi vráskavá.
A stará.
A mala hádam tisíc rokov.
Ak nie aj viac.
Zrazu vedela,
že je to jej hviezda.
Tá ktorú tak veľmi hľadala.
A jej staré ruky boli jej znamenie.
A tiež osud.
Ktoré ju priviedli na svet.
Ruky, v ktorých sa narodila.
Stará žena mala meno Paulína.