Idem .
Zablúdiť.
Láska, moja krásna.
Idem sa stratiť.
Do tmy.
Tam.
Niekde.
Z čiernej noci.
Sa budem na teba dívať.
Láska moja krásna.
Ako sa máš.
Čo robíš.
A o čom snívaš.
Idem .
Do tmy.
Tebe pre rozprávky.
Láska moja krásna.
V bielych perinách .
S hlavou na vankúši.
Budem ti o nich rozprávať .
Kým ty budeš spať
A snívať.
Paulína žila na zámku.
Už sto rokov.
Tak nejak.
Asi.
A každú noc si líhala.
Do bielych perín.
Pod baldachýn.
A každú noc .
Si našla na vankúši.
Príbeh.
Príbeh o láske.
Čierneho rytiera.
K Bielej pani.
A rytier blúdil.
Už veľmi dlho.
možno sto rokov.
Alebo tak nejak asi.
V čiernej tme.
Medzi mliečnou dráhou.
A hviezdami.
Hľadal .
Hľadal pre svoju
Bielu pani
Ďalší príbeh.
Preto že vždy bol čas.
Pre nich.
A čas pre rozprávky…
Stará pani.
Myslím že sa volala Pavlína.
Žila na zámku.
Už veľmi ,veľmi dávno.
Asi tisíc sto rokov .
Možno .
A sto dní.
Sprevádzala ľudí.
A rozprávala im príbehy.
Prečo?
Preto že vždy bol čas.
Pre lásku.
A čas na rozprávky.