Krabičky.
Krabičky, krabičky.
Všade boli krabičky.
Na poličke.
V kuchyni.
Na chodbe.
Aj v kúpeľni.
Aj vonku boli krabičky.
Aj na lavičke,
Pri obchode.
Na starej autobuske.
A aj na chodníku.
Stáli nejaké krabičky.
A niektoré krabičky mali aj nožičky.
A niektoré krabičky mali aj ručičky.
A niektoré aj hlavičky.
Chodili po meste.
Chodili do školy.
A niektoré do práce.
A niektoré len tak sedeli.
Na lavičke.
A jedli koláče.
Z krabičky.
A niečo pili.
Asi nejaké džúsy.
Tiež z krabičky.
A potom,
Niekedy popoludní.
Krabičky išli z práce.
Pre krabičky do škôlky.
A doškoly.
Cestou sa stavili v obchode.
Pre krabičkové polievky.
A večer,
Keď šli krabičky spať,
Si rozprávali „predkrabičkové“
Sci – fi príbehy.
Kedysi žili na planéte Ľudia. A mali sa dobre. No a potom Ľudia začali všetko baliť do krabičiek. Pretože všetko zabalené do krabičiek sa im strašne páčilo. Svet bol zasypaný krabičkami. Čo sa dalo ,bolo zabalené. V krabičke. Až bolo na svete strašne veľa krabičiek. A svet sa premenil. Na svet krabičkový. No a nakoniec sa aj Ľudia, premenili na krabičky. Žili zaškatuľkovaný . Každý vo svojej vlastnej krabičke. A nevideli slnko. Nevideli nebo. Nevideli kvety. A nevideli ani lúky. Pretože Nebo, slnko ,kvety aj lúky boli zasypané. Zasypané plastovými fľašami, plastovými taškami, sáčkami , obalmi…. a tiež všetkými možnými krabičkami.