Nečakali sme nikdy. V radoch na pomaranče.

16. marca 2013, alinemoor, Nezaradené

Nepamätám si že by sme niekedy čakali.

V rade.

Na pomaranče.

 

Ale pamätám si, že sme kupovali mlieko. A maslo. A  jablká a tiež hrušky. A neboli z Grécka. A ani z Argentíny. Čokoláda bola z čokolády. A cukor bol sladký. A že stará mama piekla koláče. Z bielej múky.

Že deti chodili do školy. A rodičia DO PRÁCE.

 

Mala som jedného brata.  Jednu bábiku. Farebné ceruzky a papiere.  Čítala som knihy. Rozprávky. Príbehy a básne. Liezla som na stromy. A chodila do školy. A so starým otcom do cukrárne.

 

A nikdy sme nečakali.

V rade.

Na pomaranče.

 

PS.:

Dnes máme pomaranče.

Banány.

Jablká z Grécka.

A hrušky z Argentíny.

Poľskú čokoládu.

A múku z Čiech.

 

Máme všetko.  A čakáme.  V radoch . Na  ÚRADOCH PRÁCE.