V obchode má teta predavačka v pulte pod sklom odložené ceruzky. Krásne. Farebné. Uložené v rade. Vo veľkej plechovej krabici. Každý deň príde Pavlínka do obchodu. A každý deň tetu poprosí. Nech jej krabičku s farebnými ceruzkami vyloží. A teta predavačka jej za každým plechovú krabičku s farebnými ceruzkami vyloží. A ona si zakaždým tú veľkú plechovú krabicu s farebnými ceruzkami otvorí…
…a potom ju vráti späť. A teta predavačka veľkú plechovú krabicu s farebnými ceruzkami odloží. Späť do políc.
Včera mala Pavlínka narodeniny .A pod červeným kabátikom si niesla balík . Zabalený v papieri. Boli v ňom farbičky. V plechovej škatuli.
A Pavlínka kreslila. Kreslila všade. Kreslila na papier . Do novín. Na chodník. Pavlínka kreslila aj do knižiek . A aj na steny…
Pavlínka má už asi sto rokov. A v taške na pleci nosí kyticu ceruziek. Zviazaných do šnúrky. Sú farebné. A rôznej veľkosti. Niektoré si kúpila sama. Niektoré dostala. A niektoré jej ostali. Ešte z plechovej krabičky.
Vždy na narodeniny Pavlínka dostane ceruzky. Kyticu farbičiek. A niekedy dostane ceruzky hocikedy. A vždy hocikedy, keď Pavlínka dostane farbičky, alebo si farbičky kúpi má narodeniny. A preto má Pavlínka už vyše sto rokov. Asi. Pretože má farbičky. Zviazané do šnúrky. A je ich už veľmi veľa. A dostáva ich. Od ľudí..