Obyčajne ich nespoznáte.
Sú to obyčajné ženy.
Normálne chodia do práce.
Ráno chystajú raňajky.
Vyprevádzajú deti do školy.
A do škôlky.
Potom,
niekedy popoludní,
Pečú orechové koláče.
V kuchyni.
Pozerajú sa na svet.
Možno práve teraz.
Z obloka.
Polievajú muškáty.
A kreslia na nebo obrázky.
Ceruzkami.
A farebnými kriedami.
No a večer
čítajú deťom.
Pod vankúšom rozprávky.
A potom ráno na úsvite,.
Niekedy medzi pol treťou.
A piatou.
Môžete ich uzrieť.
Chodiť v rose.
Len tak, bosé.
Iba v bielej
nočnej košeli.
Vystupovať .
Po rebríku .
A prechádzať sa.
Medzi hviezdami.
Po nebi.
Prichádzajú na svet,
Približne iba každých
sto rokov.
Medzi pol treťou.
A piatou.
Ráno.
Na svitaní.
Schádzajú potichu.
Po rebríku.
Z neba…
Normálne ich nespoznáte.
Vyzerajú ako iné ženy.
Ale určite sú to víly.
Rusalky.
Pavlína si ráno ustielala posteľ. A pod vankúšom niečo našla. Kúsok neba. A ešte nejaké hviezdy. Rozsypané po zemi. Pozbierala ich a odložila do šuflíka. A išla deťom urobiť raňajky. A vychystať ich do školy. A ešte do obchodu. Pre orechy. A do práce. No a večer potom upečie koláče. A porozpráva deťom rozprávky…