Je deň ako každý iný. Deň keď ráno vstanete, a do okna vám zasvieti slnko. Je iné, lebo je od Mariky. Alebo vám zaklope dážď na dvere. Možno z pošty. Od Mariky. Neposiela pozdravy každý deň. Iba občas. Len keď si pomyslí.
Pavlínka vám pošle pozdrav každý deň. Každý deň vám ráno zavolá, že ako sa máte. Zavolá vám aj na obed a aj večer. Zavolá kedykoľvek. Miluje vás. Stará sa . Chce vedieť čo práve robíte, či vám nie je smutno. A aj to, či sa nebojíte.
Terezka nezavolá tri krát za deň. Ale vám zodvihne, keď vy voláte. A zodvihne kedykoľvek. Ráno. Na obed a aj večer. Nemusí vedieť o vás všetko. Ale miluje vás. Aj keď vám to nepovie.
Marika nezavolá tri krát za deň. A ani každý deň. Nezodvihne keď jej voláte. Neozýva sa. Ani neodpisuje. A potom, keď nečakáte, vám zrazu pošle slnko. Po pol roku asi. Ráno do okna. A aj kvapky dažďa. Vie že práve teraz vstávate.
Marikine ráno o pol piatej . V okne. Keď sa zobúdzate.
Tým povie všetko. Miluje Vás. Aj keď vám nezodvihne…