Prichádzajú potichu, každé ráno o pol piatej na svitaní. Sem na zem po rebríku z neba.
Vieš Terezka.
Víly robia svet krajším.
A robia ho aj šťastnejším.
Nevadí im,
že je ráno vonku hmla,
a že sa robia
na chodníkoch mláky.
Vieš Terezka.
Víly robia svet krajším a šťastnejším.
A vôbec ich netrápi,
že im slnko kreslí
pehy na tvári.
Že nosia smiešne klobúky,
A do dažďa
kvietkované dáždniky.
A vieš Terezka,
Víly robia svet krajším.
A šťastnejším.
Ale keď ich niečo zlomí
Sú smutné.
Veľmi.
A vtedy sa
víly premenia na kvietky.
A vieš Terezka,
keď sú víly smutné,
Vtedy si v kvietkoch
čítajú rozprávky.
Vieš,
kvietky sú vlastne víly.
A robia svet krajším .
A robia ho aj šťastnejším.
Terezka. Aj ty si taká malá víla. A občas sa na lúke rozprávaš s kvietkami. Tak ak sa niekedy do niektorého schováš, tak daj pozor, aby ťa niektorí ľudia nepristúpili.
(z Rozprávok pre Terezku)
Ps.: Venujem pre jednu Maťu. (vílu)