-Tu sokol, tu sokol, prepínam….
…tu orel, počúvam….
-Vieš čo ?
Chcem ísť, keď sa vrátim,
bicyklom krížom cez Švotiho Mlyn,
cez pole,
A zastaviť sa až na Kozmálovskej priehrade.
Sadnúť si na breh.
A omočiť si nohy v Hrone.
Tak ako keď sme boli deti.
Pamätáš sa na to?
Vezmime si z chleba kôrky.
Nakŕmime kapre, husi a tiež susedine tučné morky.
-Orel , prepínam….
-Škoda, že len, Hron už nie je.
Zahádzali sme ho.
Smeťami a odpadom.
A tiež všetku vodu.
Kompu u nás aj Čertov kút.
Príroda smrdieť začala, a škodiť čerstvý vzduch.
Kľačany, Tekov, Kozmálovce,
Tlmače aj Levice evakuovali.
Do centier obytných.
Obklopili ich.
Hermeticky.
Betónom skleneným
-Sokol prepínam…
-Deje sa tam u nás niečo?
…Orel…
-Nuž, stalo sa len to,
že sme sa celý zahádzali odpadom.
Prerástol nám cez hlavu.
Cez mestá aj cez domy.
Zrecyklovali sme snáď všetko čo sa dá.
No odpad stále vzniká. A to aj sám od seba.
Vytláčame, stláčame aj vtláčame.
A to hlavne pod povrch.
No obávam sa a to vôbec nie bezdôvodne,
že Zem sa neudrží.
Roztrhne sa.
Vybuchne.
A všetok bordel smeťový,
do vesmíru vychŕli.
Takže sme sa rozhodli,
že pravdepodobne začneme najprv chŕliť my.
No však zatiaľ, bohužiaľ nám to nedovolia Zelení.
Sokol je smutný, neozýva sa…
-Tu orel….
-Ale ak budeš chcieť zoberiem ťa do kina a že vraj je to trhák dnes
na sci-fi film o Modrej Planéte.