Žeby psa nevyhnal.
Až príliš pripomína africké slnko.
Na zastávke autobusu,
štyridsať stupňov v tieni.
Slnko je toho roku všade.
Aj tam kde nikdy nebýva.
Autobus nechodí,
A ja sa pomaly nie roztápam,
Ale celkom iste pripekám.
Pozerám na nebo.
A čakám,
Na autobus už nie, ten neprišiel.
Ale na november.
Krásny a sychravý.
S blatom popri ceste.
A na chodníku s mlákami.
Keď si budem chcieť ešte aj do postele navliecť na nohy ponožky….
Keď deväť a pol týždňa možno nevyjde žiadne slnko.
Keď zmoknem na zastávke autobusu,
keď si zabudnem doma dáždnik
a pršať mi bude do topánok aj za golier.
Autobus má poruchu. Tak to vraj hlásili na zastávke autobusu. Čakáme ďalej. Na ďalší. Aj na november.
(zo zbierky Rozhovory z druhej strany vesmíru)