Keď ich bolí hlava.
Keď sú choré.
Keď sú smutné.
Aj keď plačú.
Chcem ich držať za ruku.
Hladiť im hlávku strapatú.
Utrieť z líčka slzičku.
A porozprávať rozprávku.
Chcela by som byť pri nich.
Pri mojich dievčatkách…
Uvariť im teplý čaj.
A skryť sa s nimi pod deku.
Už sú veľké…
A nie sú vždy pri mne.
Ale aj tak…
Chcem ich
občas iba držať za ruku.
Uzrela som v túto chvíľu, Aha práve teraz. Vidíte to? UTEKÁ LETO. Pred dažďom schováva sa, zanecháva bosé stopy v blate a teplé slnká pod dáždnikom.
Prší, prší, prší… Celý deň. A je krásne. Človeka to vôbec nikam netiahne. Na túry ani výlety, vychádzky na hrady ani na zámky. Nemusí utekať pre zdravie, Či len tak posedieť si v záhrade, a chytať teplé slnká na zimné dni do siete Dnes ani očkom nežmurklo. Tak celý deň teda vylihujem aj ja. Vyberám z políc staré knihy a čítam príbehy v sivých upršaných [...]
…minulý týždeň, ani neviem presne kedy, som sa išla poprechádzať medzi police v kníhkupectve, medzi knihy. Našla som tam jednu, takú celkom malú, iba s básničkami. Keď vtom mi niekto za chrbtom vraví: to snáď ani nie je pravda, za tak málo písmeniek, tak veľmi veľa peňazí? Že prečo si vraj nezoberiem radšej niečo také, Kde je viac slov na pol strane, Ako v celej [...]
Celá debata | RSS tejto debaty