Zobudilo ho ticho. Započúval sa. A potom vstal. Prešiel izbou, v ktorej spala ona. Potichu otvoril dvere. A potichu zamkol. Aby ju nezobudil. Potichu tiež zišiel po schodoch. Stretol suseda. On jeho nie. V trafike si vypýtal noviny. Mali. Ale len tie včerajšie. V práci si sadol na svoje miesto. Prehrabával sa medzi vecami. Neboli tam. Tie jeho. Zapol počítač. Prihlásil sa, ale […]

A zrazu som vedela, že niekde, v hĺbke vesmíru si jedna žena práve teraz zalieva kávu. Vstane od stola a zapne si rádio. Cestou vyberie maslo z chladničky. Opäť si sadá k stolu, aby si natrela maslom chlieb. Najprv jeden. Potom aj druhý. Zapíja ho kávou. Vezme z police noviny. Otočí stranu. A číta včerajšie správy. Ešte sú čerstvé. Staré budú až keď otvoria […]

…no a občas, si ona, sadne do trávy. Len tak. bosými nohami, medzi žlté kvety. Medzi púpavy… A prečo práve púpavy? Preto, Že v noci svietia na nebi. A potom, asi tak o pol piatej, nad ránom, schádzajú potichu, po rebríku. Na zem do trávy. A práve teraz. Keď všetci ešte spia. Potichúčky zbiera, žlté slnká do dlaní. Nakoniec, veď […]

Jej kapustnica bola vždy dobrá. A tiež, zakaždým iná. Ako ju že vraj uvarila? No proste. Ako si práve bola pomyslela. Za päť minút pol tretej. V práci. Ženy. A že čo vraj doma. Keď prídem z práce. Budem variť? A ja že reku. Neviem. Otvorím chladničku. A uvarím, čo si práve vtedy pomyslím. Mami. Volá mi Mariš. Cez mobil. A koľko tej soli, a tiež […]

Obyčajne ich nespoznáte. Sú to obyčajné ženy. Normálne chodia do práce. Ráno chystajú raňajky. Vyprevádzajú deti do školy. A do škôlky. Potom, niekedy popoludní, Pečú orechové koláče. V kuchyni. Pozerajú sa na svet. Možno práve teraz. Z obloka. Polievajú muškáty. A kreslia na nebo obrázky. Ceruzkami. A farebnými kriedami. No a večer čítajú deťom. Pod […]

Pavlína. Okrem toho, že mala sto tokov, asi. Každý rok, približne. V marci, vypúšťala motýle. Do sveta. Zo svojej zázračnej kapsy. No a raz sa stali také veci. Že motýle sa do kapsy. Do tej zázračnej, Pavlíne nevrátili. A Pavlínin svet, Ostal bez farby. Smutný. Len čierno – biely. A tak trochu ešte sivý… Chodila Pavlína. So svojou kapsou, po […]