Ako básnici prichádzajú o ilúzie

Uzrela som v túto chvíľu, Aha práve teraz. Vidíte to? UTEKÁ LETO. Pred dažďom schováva sa, zanecháva bosé stopy v blate a teplé slnká pod dáždnikom.

Prší, prší, prší… Celý deň. A je krásne. Človeka to vôbec nikam netiahne. Na túry ani výlety, vychádzky na hrady ani na zámky. Nemusí utekať pre zdravie, Či len tak posedieť si v záhrade, a chytať teplé slnká na zimné dni do siete Dnes ani očkom nežmurklo. Tak celý deň teda vylihujem aj ja. Vyberám z políc staré knihy a čítam príbehy v sivých upršaných […]

…minulý týždeň, ani neviem presne kedy, som sa išla poprechádzať medzi police v kníhkupectve, medzi knihy. Našla som tam jednu, takú celkom malú, iba s básničkami. Keď vtom mi niekto za chrbtom vraví: to snáď ani nie je pravda, za tak málo písmeniek, tak veľmi veľa peňazí? Že prečo si vraj nezoberiem radšej niečo také, Kde je viac slov na pol strane, Ako v celej […]

Jeseni zmokli zlaté listy. Obklopila ju hmla a zima. Je pochmúrne a už od rána sa stmieva. Na chodníkoch je blato a mláky a nemôžem si sadnúť lavičku. A tiež vietor na zastávke autobusu fúka ľuďom zimu pod kabát. No z tejto strany vesmíru, pozerám sa z okna môjho domu, má dnešný november svoju zvláštnu sivú krásu.

Zobudí ho ticho. Započúva sa. A potom vstane o pol piatej, ako každé ráno, keď ide do práce. Prejde okolo postele, kde spí ona. Potichu aby ju nezobudil, otvorí okno. Za oknom je deň sivý ako bol včera, predvčerom, a ako je to už asi tretí týždeň. Pomyslí si, že dnes by mohol aspoň niečo zmeniť. Ale aj tak si oblieka ten istý sivý oblek, tú istú košeľu, tú istú […]

Necítim sa dobre, tak ako každé ráno posledné tri týždne keď vstanem z postele. Alebo to nie sú tri týždne? Už ani neviem. Otvorím okno do záhrady, práve rozkvitli moje muškáty. Vojdem do kúpeľne, pustím vodu, opláchnem sa. Pozriem sa do zrkadla. Vyzerám strašne. Už tri týždne. Mám spuchnutú tvár a slzia mi oči. Žeby alergia? Nikdy som nebola alergická. No čo […]

Pozerám sa z okna, na detstvo. Ktoré sa sánkuje na troch vločkách snehu. Obzriem sa. V tej chvíli zavrelo sa okno. Hľadám ho. No detstvo v tej jednej malej chvíli zo snehovej vločky vyrástlo.

Vošiel. Očakával, tmu. Nebola. Bola tam ona. No nie tá ktorú čakal. Ale tá druhá. Ona ho poznala. On ju nie. Nikdy pred tým ju nevidel. Ona jeho áno. Nepodobala sa na žiadnu z nich. Bola iná. Iná akoby očakával. A už vôbec neočakával že bude pekná. Nebola z tých žien, ktoré sa mu páčili. A potom ho chytila. A on chytil ju. A držali sa. Držali sa navzájom. […]

Malí Mimozemštíkania. Robia si čo chcú. Preto aj prišli. Lebo chceli. Pristáli pred domom mojim. Spýtali sa či môžu. A ja reku, že hej a že odkiaľ prichádzajú. Oni že odinakadiaľ. A ukázali na hviezdy. Pýtam sa. Dievčence, v tom prípade, čože vám dobré dnes navarím? Ony že viete, my zjeme všetko. Ale naj, naj, najlepšie sú tie čerešne z Vašej […]

Mami, má každý svojho anjela? Asi áno, Pavlínka. Každý má svojho anjela. Mami, a prečo ty nemáš svojho anjela? Neviem, moja. Asi ma nepotrebuje. Tak teda dobre. Ja budem tu s tebou. Kým si ťa anjel nenájde. […]