…už sa lúči… Už prerástol všetky čiarky na dverách. Ostal mu len prak a nožík… Pieseň, ktorú tajne zložil. Malý modrý kúsok neba, Pieseň čo si zapamätal. Vôňa stromov, Farba polí… Tie najkrajšie prvé góly… …a tváre kamarátov… …už sa lúči… Už sa poberá… Nemal veľa času […]

Kde bolo, tam bolo. Za siedmimi čiernymi dierami . A siedmimi mliečnymi dráhami. Bol jeden svet. Rástla na ňom tráva. A kvitli púpavy. A dozrievali jablká. A hrušky. A žili tam aj ľudia. A im sa rodili deti. A celý svet bol obklopený slnkom. A nebom. S modrými hviezdami. No a kde bolo, tam bolo. Na zem raz zlietol drak. Drak sa volal Bilboard. A zakryl nebo […]

Kde bolo. Tam bolo. Bol jeden štvorec. A ten štvorec sa rozhodol. Prejsť cez štyri kopce. No a potom, Prešiel ešte aj tri sopky. Našiel hovoriaceho hada. Jednu kvetinu. A malého chlapca. Šiel asi sto rokov. A po sto rokoch stretol. Na jednej lúke Trojuholník. Trojuholník vyskočil na štvorec. A zo štvorca sa zrazu stal dom. No a kde bolo. Tam bolo. Bol raz […]

Kedysi. Dávno pradávno. Padla na zem hviezda. Voňala letom. A jablkami. Bola to ŽENA. A mala krásne tvary. Kedysi. Dávno pradávno. Na Zemi bolo leto. Padali jablká. A hviezda mu tiež padla sem. Rovno pred dverami. Cez okno vošla tma. A voňala. Vôňou plodnej ženy. Ženy tesne pred pôrodom. Žena otvorila oči. Cez okno sa tlačilo skoré ráno. Voňalo […]

Ten rok padali marhule. Rovno z neba. Na zem. Do našej záhrady. Najprv som ich zavárala. Potom sušila. Potom varila. A nakoniec rozdávala. Medzi nakladaním a umývaním fliaš, som sa starala o deti. Tie svoje. A niekedy aj susedove. Alebo aj iné. Podľa situácie. V tej jednej. Prišla za mnou do kuchyne Marika. A ešte susedova Martinka. A tiež Matúš. Od naproti. […]

…no tak keď budete počúvať koledy. Keď budete posielať vianočné pozdravy. A v Tescu nakupovať posledné darčeky. Keď budete vešať salónky na vianočný strom. Keď budete dávať chlieb na vianočný stôl. A o polnoci spievať v kostole “Tichú noc“. Skúste sa pozrieť, či niekde vonku. Niekde medzi vami. Pod oknami. Nie je malé „dievčatko so […]

Preto. Preto že v noci, sedáva na lavičke. Celkom sama. Pozerá sa do tmy. A rozpráva sa s tmavomodrým nebom A tiež s hviezdami. Preto že vstáva O pol piatej. A zvíta sa s ránom. Obklopená trávou. Hmlou a púpavami. Preto že v dave ju nenájdete. A ani medzi ostatnými. Možno však bude sedieť O kúsok ďalej. Na múriku. Medzi […]