Ako básnici prichádzajú o ilúzie

Kde bolo. Tam bolo.

Bol jeden štvorec.

A ten štvorec sa rozhodol.

Prejsť cez štyri kopce.

No a potom,

Prešiel ešte aj tri sopky.

Našiel hovoriaceho hada.

Jednu kvetinu.

A malého chlapca.

Šiel asi sto rokov.

A po sto rokoch stretol.

Na jednej lúke

Trojuholník.

Trojuholník vyskočil na štvorec.

A zo štvorca sa zrazu stal dom.

No a kde bolo. Tam bolo.

Bol raz jeden chlapec.

Chlapec išiel a vandrovku.

A volali ho Gulliver.

Chodil Gulliver po svete.

Bol v krajine obrov.

A tiež v krajine Liliputanov..

Cestou stretol ešte.

Štyri kopce.

Tri sopky.

Hovoriaceho hada.

Jednu kvetinu.

A štvorec.

No a nakoniec.

Prišiel až na koniec.

A uvidel dom.

Vošiel doň.

A ostal bývať v ňom.

Pri dome tiež rástol jeden strom.

Rástol na ňom

jeden jediný orech.

Orech rástol a rástol.

Až bol taký veľký ,

Že na zem ,

Vedľa dom padol.

Škrupinka sa rozbila.

A vyšla z neho

Orechová princezná.

Orechová princezná,

Zaklopala na dom.

A spýtala sa,

„či je dosť miesta v ňom“.

Gulliver povedal že „Áno“.

A že ak si ho vezme

za muža,

Môžu bývať spolu v ňom.

A tak chlapec Gulliver.

A orechová princezná

Bývali šťastne,

V dome zo štvorca.

A žili ešte dlho, dlho dlho.

Asi aj sto rokov.

Mali aj veľa detí.

A ak nepomreli,

žijú až do dnes v ňom.

PS.: je to rozprávka na dobrú noc. Pre deti. A pre všetkých ktorí vedia byť občas deťmi….