Ako básnici prichádzajú o ilúzie

Idem .

Zablúdiť.

Láska, moja krásna.

Idem sa stratiť.

Do tmy.

Tam.

Niekde.

Z čiernej noci.

Sa budem na teba dívať.

Láska moja krásna.

Ako sa máš.

Čo robíš.

A o čom snívaš.

Idem .

Do tmy.

Tebe pre rozprávky.

Láska moja krásna.

V bielych perinách .

S hlavou na vankúši.

Budem ti o nich rozprávať .

Kým ty budeš spať

A snívať.

Paulína žila na zámku.

Už  sto rokov.

Tak nejak.

Asi.

A každú noc si líhala.

Do bielych perín.

Pod baldachýn.

A každú noc .

Si našla na vankúši.

Príbeh.

Príbeh o láske.

Čierneho rytiera.

K Bielej pani.

A rytier blúdil.

Už veľmi dlho.

možno sto rokov.

Alebo tak nejak asi.

V čiernej tme.

Medzi mliečnou dráhou.

A hviezdami.

Hľadal .

Hľadal pre svoju

Bielu pani

Ďalší príbeh.

Preto že vždy bol čas.

Pre nich.

A čas pre rozprávky…

Stará pani.

Myslím že sa volala Pavlína.

Žila na zámku.

Už veľmi ,veľmi dávno.

Asi tisíc sto rokov .

Možno .

A sto dní.

Sprevádzala ľudí.

A rozprávala im príbehy.

Prečo?

Preto že vždy bol čas.

Pre lásku.

A čas na rozprávky.