Motýle. Z kapsy starej Pavlíny
6. apríla 2013 19:40,
Prečítané 1 607x,
alinemoor,
Nezaradené
Pavlína.
Okrem toho,
že mala sto tokov, asi.
Každý rok, približne.
V marci,
vypúšťala motýle.
Do sveta.
Zo svojej
zázračnej kapsy.
No a raz sa stali také veci.
Že motýle
sa do kapsy.
Do tej zázračnej,
Pavlíne nevrátili.
A Pavlínin svet,
Ostal bez farby.
Smutný.
Len čierno – biely.
A tak trochu ešte sivý…
Chodila Pavlína.
So svojou kapsou, po svete.
A hľadala v ňom ,
Svoje stratené
farebné motýle.
A hľadá ich do teraz.
Lebo netuší,
Že sú stratené.
V zakliatom meste.
S pozláteným nebom.
Umelými hviezdami.
A plechovými domami.
Bez slnka, bez svetla.
A tiež bez trávy.
Zamknuté.
Pod troma zámkami
V sklenenej škatuli.
A kým Pavlína,
Nevyslobodí svoje motýle.
S farebnými krídlami.
Svet ostane čierny.
A biely.
A možno trochu sivý…
Zakliaty.
V plechovom meste.
S umelými trávnikmi.
Osvetlený miesto slnka
Na nebi.
Lacným pozlátkom.
a umelými hviezdami.
Čo z toho vyplýva?
Že svet potrebuje slnko.
A hviezdy a nebi.
Andersenové rozprávky.
A tiež motýle.
Zo zázračnej kapsy.
Od starej Pavlíny.
17.09.2017
Uzrela som v túto chvíľu, Aha práve teraz. Vidíte to? UTEKÁ LETO. Pred dažďom schováva sa, zanecháva bosé stopy v blate a teplé slnká pod dáždnikom.
03.09.2017
Prší, prší, prší… Celý deň. A je krásne. Človeka to vôbec nikam netiahne. Na túry ani výlety, vychádzky na hrady ani na zámky. Nemusí utekať pre zdravie, Či len tak posedieť si v záhrade, a chytať teplé slnká na zimné dni do siete Dnes ani očkom nežmurklo. Tak celý deň teda vylihujem aj ja. Vyberám z políc staré knihy a čítam príbehy v sivých upršaných [...]
07.11.2016
…minulý týždeň, ani neviem presne kedy, som sa išla poprechádzať medzi police v kníhkupectve, medzi knihy. Našla som tam jednu, takú celkom malú, iba s básničkami. Keď vtom mi niekto za chrbtom vraví: to snáď ani nie je pravda, za tak málo písmeniek, tak veľmi veľa peňazí? Že prečo si vraj nezoberiem radšej niečo také, Kde je viac slov na pol strane, Ako v celej [...]
Celá debata | RSS tejto debaty