Ako básnici prichádzajú o ilúzie

Zbieram čerešne. Po jednom do košíka. Bude do koláčov. Do fliaš a niečo hádam aj na lekvár. Ostatné sa zjedia.

Zbieram čerešne. Po jednom do košíka…

…a celý čas rozmýšľam, kde sú. Boli tu. A už nie sú. Bývali ich tu celé hŕby. Aj na čerešni ich boli hŕby. Padali z nej ako hnilé hrušky. Aj s nezrelými čerešňami vo vačku. Všade boli čerešne. A všade boli DETI. Boli opálené, kde tu poodierané, aj s hrčami na hlave. Trošku aj špinavé. A šťastné.

Čerešne pomaly dozrievajú. Bolo by treba ich obrať. Škorce poodháňať. A do vačkov ponaberať. Pre dievčatá do ušiek,  náušničky pozavesovať.

—————————————————————————————————————————————————————–

Johanka hodila tašku do kúta. Ako každé normálne decko na svete. No a tu nastala niekde chyba. Niekde. Ja neviem kde. Asi v systéme. Alebo tak nejak. V každom prípade v tejto chvíli beží a zapína si v izbe počítač. A pripája sa. Na sieť. Na pokec, na skype a na FB.

…a vonku pod oknami  dozrievajú  čerešne.