Sú ako cukríky. Hodíš si ich do tašky. A keď máš chuť, tak sa do nich zahryzneš….a potom do ďalšej. A ďalšej. Až sa ti vrecko vyprázdni. Vzdychnem si. Je najvyšší čas zájsť do mesta. A kúpiť si nový. Z toho čo mám, sotva ešte niečo vyškrabem. A tiež mi volala Kristína. Reku, že ako sa mám a či ešte žijem. A nech k nej skočím na kávu, na kus […]
Pokračovanie článku