A možno bolo, nebolo. . .
14. januára 2014 18:47,
Prečítané 1 554x,
alinemoor,
Nezaradené
Ja neviem, ale
prišlo mi to ako nápad.
Celkom dobrý.
Zbaliť si pár vecí,
Zobrať dáždnik žltý,
obuť topánky,
batoh cez plece prevesiť.
A vybrať sa na cesty.
Necesty,
kde bolo nebolo.
možno bolo alebo nebolo,
niekde tam na konci sveta.
Cez sedem kopcov.
A sedem chvíľ.
Kde nesvietilo slnko,
a pršalo tam celé dni,
dážď sa nesypal,
Ale len tak obyčajne svetsky lial.
Tam kdesi za chrbtom,
Medzi dažďom, za oknom,
bol žltý odraz s dáždnikom,
ktorý bol jej.
A aj mojím obrazom.
So sebou mala len pár vecí,
žltý dáždnik
a batoh na pleci.
Všade boli samé mláky.
Pršalo jej za klobúk,
do topánky a na chodník.
Ja neviem,
Prišiel jej to asi ako celkom dobrý nápad,
vybrať sa na cesty.
…a…
… len sme sa tak minuli…
A ak k ona niekde je.
Tak ja som tu a
ona tam.
A možno sme boli,
A možno neboli…
Je však isté že pršalo už celé dni.
A dážď sa len tak lial.
Na ceste boli mláky,
ja som našla pri chodníku
položený oranžový dáždnik,
ktorý zakryl všetky mokré mraky
a rozprestrel sa na nebi.
A možno bolo, nebolo…
17.09.2017
Uzrela som v túto chvíľu, Aha práve teraz. Vidíte to? UTEKÁ LETO. Pred dažďom schováva sa, zanecháva bosé stopy v blate a teplé slnká pod dáždnikom.
03.09.2017
Prší, prší, prší… Celý deň. A je krásne. Človeka to vôbec nikam netiahne. Na túry ani výlety, vychádzky na hrady ani na zámky. Nemusí utekať pre zdravie, Či len tak posedieť si v záhrade, a chytať teplé slnká na zimné dni do siete Dnes ani očkom nežmurklo. Tak celý deň teda vylihujem aj ja. Vyberám z políc staré knihy a čítam príbehy v sivých upršaných [...]
07.11.2016
…minulý týždeň, ani neviem presne kedy, som sa išla poprechádzať medzi police v kníhkupectve, medzi knihy. Našla som tam jednu, takú celkom malú, iba s básničkami. Keď vtom mi niekto za chrbtom vraví: to snáď ani nie je pravda, za tak málo písmeniek, tak veľmi veľa peňazí? Že prečo si vraj nezoberiem radšej niečo také, Kde je viac slov na pol strane, Ako v celej [...]
Celá debata | RSS tejto debaty