Ako básnici prichádzajú o ilúzie

Čo by som chcel,

až raz budem veľký?

Pýtajú sa ľudia.

Tiež o čom snívam,

a čo si želám.

No vravím Vám milí moji,

chcel by som sa zas raz

obliecť do nohavíc svojich detských.

…aby som mohol opäť ťahať za vrkoče dievčatá a čmárať kriedou na steny, liezť večer na strechy, jesť nezrelé čerešne, a nechodiť cez prázdniny do školy. Mať plné vrecká kamienkov a hádzať ich do vody. Počúvať  Pavlínine rozprávky a dívať sa večer na hviezdy. A snívať o veciach čo budem môcť, napríklad aj to, že si oblečiem detské nohavice svoje, až raz budem veľký.

…som veľký, a moje nohavice z detstva malé, nezmestím sa do nich…