Všetci spia. Keď ja dávno som už hore. Vítam ráno. Či úsvit víta mňa? Ktovie. Utieram prach z hviezd ja? Či oni mne, dávno zabudnutý sen. Vyjdem von. Zdravím susedov. Bratov, zakliatych do havranov. Žijú ešte? Ktovie. Majú už snáď aj stopäťdesiat rokov. No nič. Idem sa opýtať suseda. Starého pána Dobšinského. A tiež aj to čo sa stalo s ich sestrou. […]

Tak to teda viete. A možno neviete. Verbinka bolo jedno obyčajné dievčatko. Povedala by som ako každé iné dievčatko v meste. Nosilo vrkoče a mašle. Prevažne červené. A tiež červenú sukňu a červené sandále. Ako skoro všetky dievčatá v činžáku. Okrem toho malo ocka a mamku. A tiež starkého a starkú. K stakým chodilo s ockom cez nadjazd. Za nadjazdom neboli […]

Keď slnko zapadne a deň sa pomaly ukladá do perín, keď stíchnu vrabce, mačky a psi prestanú po sebe štekať a skákať a kvety sklonia hlávky k zemi , vtedy z domu vychádza Pavlína. Pozažína svetielka na nebi. Pozbiera popadané hviezdy do košíka zo zemi. Pofúka odreté kolienka, osuší najmenším slzičky a pozašíva roztrhané košieľky. Aby ich opäť v poriadku […]

Nemusí svietiť slnko, aby bolo krásne. Nemusí byť ani teplo , aby bolo krásne. Môžme vyskúšať starejmamin starý dáždnik, alebo bez neho tiež utekať dolu kopcom. Môžme nechať zmoknúť prádlo. Aj v sandáloch vyskúšať čerstvé blato. Prípadne cestou z domu utierať kvapky dažďa z okien autobusu. … čmárať sivé mračná po nebi. A schovávať sa doma pod […]