Tak to teda viete. A možno neviete. Verbinka bolo jedno obyčajné dievčatko. Povedala by som ako každé iné dievčatko v meste. Nosilo vrkoče a mašle. Prevažne červené. A tiež červenú sukňu a červené sandále. Ako skoro všetky dievčatá v činžáku. Okrem toho malo ocka a mamku. A tiež starkého a starkú. K stakým chodilo s ockom cez nadjazd. Za nadjazdom neboli činžáky, ale krajina s domami, so záhradami a stromami. Na stromoch rástli jablká a hrušky a na niektorých stromoch aj čerešne. Krajina za nadjazdom bola však zakliata. Pretože v každom dome so záhradou okrem stromov s jablkami hruškami a čerešňami mali aj psov. A psov sa Verbinka bála. Veľmi. Psi Mali veľké papule a ostré zuby a boli čierne a chlpaté a veľké. Väčšie ako ona. Aj ako všetci jej kamaráti. Skákali na ploty a brechali a boli hladné a určite chceli Verbinku zožrať. Preto Pod nadjazdom chytila ocka silno, za ruku, pritisla sa čo najbližšie k nemu, zavrela oči a pozerala sa iba cez maličkú škáročku, len práve tak aby nespadla. A psi štekali a vyskakovali na plot až kým neprišli k starkej. A Starká bývala skoro na konci. Nosila ručníky a kvietkovanú zásteru. A tiež mala záhradu. Rástli v nej čerešne a potom ešte cibuľa a hrach a rebarbora. A tiež mala domčeky pre zvieratká. Pre zajace, a sliepky. Aj prasa mala. Psa nemala. Starký mal včely. Psa nemali. A pre ten hrach a čerešne a med najlepší na svete tam Verbinka veľmi rada chodila. A chodila tam a j pre starkú a starkého. Aj keď musela cez zakliatu krajinu.
Bolo to raz tak že musela Verbinka ísť ku starkej sama. Pretože starká ochorela, ocko nebol doma a starký bol bezradný. Uviazala si červené mašle do vlasov, obliekla najkrajšiu červenú sukňu a obula nedeľné červené sandále. Zobrala z komory zopár koláčov do tašky a ešte draka. Volal sa Vysávač. Vysávač mal dlhykánsky krk najväčší na svete a veľké brucho, najväčšie na svete. Okrem toho bol strašne pažravý. Keď bol hladný zožral hocičo. Práve teraz mal plné brucho smetí. A ak to bude nutné, zožerie aj psov. Takže teda tento Vysávač Verbinka ťahala cez celé mesto, potom cez nadjazd a až pred zakliatou krajinou zastala. Tam ho zapla. Vysávač hučal a kričal a žral všetko čo mu prišlo do cesty. A psi sa ho báli. Báli sa Vysávača a jeho veľkého brucha. Verbinka takto prešla cez krajinu až ku starkej. Odovzdala jej pozdravy a dva koláče nabrala do ruksaku ešte čerešne a teraz už smelo išla cez dedinu. Pretože už nebola zakliata. Psi na ňu s poza plota s rešpektom pozerali, a už nikdy, nikdy po nej neskákali a dokonca ju začali mať radi. Takto Verbinka s červenými mašľami vo vrkočoch aj s Vysávačom zakliatu krajinu odkliala a od zlých psov oslobodila. Psi tam síce v každom dome so záhradou a stromami s jablkami hruškami a čerešňami bývali, ale už vôbec neboli zlý aj keď štekali a niekedy aj na plot vyskakovali.
Verbinka ešte dlho potom pre istotu chodila cez mesto ku starkým s Vysávačom. Ale sa skamarátila so všetkými psíkmi a mačkami z krajiny za nadjazdom.
Celá debata | RSS tejto debaty