Vošiel. Očakával, tmu. Nebola. Bola tam ona. No nie tá ktorú čakal. Ale tá druhá. Ona ho poznala. On ju nie. Nikdy pred tým ju nevidel. Ona jeho áno.
Nepodobala sa na žiadnu z nich. Bola iná. Iná akoby očakával. A už vôbec neočakával že bude pekná. Nebola z tých žien, ktoré sa mu páčili. A potom ho chytila. A on chytil ju. A držali sa. Držali sa navzájom. V strede toho malého nočného kupéčka, si uvedomil, že tá ktorú nečakal je ONA. A že ONA nie je tá druhá.
(Rozhovory z druhej strany vesmíru)
Uzrela som v túto chvíľu, Aha práve teraz. Vidíte to? UTEKÁ LETO. Pred dažďom schováva sa, zanecháva bosé stopy v blate a teplé slnká pod dáždnikom.
Prší, prší, prší… Celý deň. A je krásne. Človeka to vôbec nikam netiahne. Na túry ani výlety, vychádzky na hrady ani na zámky. Nemusí utekať pre zdravie, Či len tak posedieť si v záhrade, a chytať teplé slnká na zimné dni do siete Dnes ani očkom nežmurklo. Tak celý deň teda vylihujem aj ja. Vyberám z políc staré knihy a čítam príbehy v sivých upršaných [...]
…minulý týždeň, ani neviem presne kedy, som sa išla poprechádzať medzi police v kníhkupectve, medzi knihy. Našla som tam jednu, takú celkom malú, iba s básničkami. Keď vtom mi niekto za chrbtom vraví: to snáď ani nie je pravda, za tak málo písmeniek, tak veľmi veľa peňazí? Že prečo si vraj nezoberiem radšej niečo také, Kde je viac slov na pol strane, Ako v celej [...]
Celá debata | RSS tejto debaty