…a že reku.
Mami.
Čo by si chcela dnes.
Na tie svoje narodeniny?
A ja že reku.
Obrovský kýbel.
Vanilkovej zmrzliny.
S čokoládou.
A s orieškami.
Ktorý bude iba môj.
A s ktorým sa nebudem musieť.
Vôbec, ale vôbec s nikým deliť.
A tak som dostala.
Obrovskú tortu.
Vanilkovú.
Vo veľkom kýbli.
S čokoládou a s orieškami.
A prvý krát v živote.
Po štyridsiatich piatich rokoch.
Som sa s ňou s nikým.
Naozaj
nemusela deliť.
No a potom som vyložila.
Ďalší kýbel.
Vanilkovej zmrzliny.
Rozdelila som ho.
Pre nás.
Pre všetkých.
Na štyri diely.
A viete aká bola…?
Dobrá.
Bola s čokoládou.
A posypaná orieškami.
PS.:
To viete.
Vyrastala som medzi súrodencami.
A s bratrancami.
A so sesternicami.
A ak ste sa náhodou
nelegálne nechceli deliť.
Tak boli,
najistejšie veci.
Uložené v žalúdku.
Ktoré ste
ale okamžite zjedli.
Tak preto tá zmrzlina.
Narodeninová.
Na želanie.
Vo Veľkom kýbli.
Úplne legálne.
Iba celá pre mňa…
Ale ak nabudúce.
Prídete aj vy.
A budem mať v mrazničke.
Veľký kýbel zmrzliny.
Vyložím ju na stôl.
A podelím sa aj s Vami.
Všetkými.
S tým
najlepším jedlom
na svete.
S vanilkovou zmrzlinou.
S čokoládou.
A posypanú orieškami.
Celá debata | RSS tejto debaty