Zobudilo ho ticho.
Započúval sa.
A potom vstal. Prešiel izbou, v ktorej spala ona. Potichu otvoril dvere. A potichu zamkol. Aby ju nezobudil. Potichu tiež zišiel po schodoch. Stretol suseda. On jeho nie. V trafike si vypýtal noviny. Mali. Ale len tie včerajšie. V práci si sadol na svoje miesto. Prehrabával sa medzi vecami. Neboli tam. Tie jeho. Zapol počítač. Prihlásil sa, ale nepustilo ho heslo. Vytočil číslo v telefóne. Chcel nahlásiť chybu. Nik však nedvíhal. Ani zo slúchadla sa neozval žiaden tón. Zrejme porucha. Otočil sa že poprosí kolegu. A zrazu si uvedomil, že tu nie je.
Alebo možno tu je.
Len on tu nie je.
Na stole je položený kalendár. Taký ten klasický pracovný. Dnešný deň tam ale nie je. A ani nik v ňom nie. Ani on tam nemal byť. Mal byť niekde inde. Pretože dnešný deň vôbec neexistuje.
Ďakujem. Som rada že sa to páči. ...
Zaujímavý "súkromný horor ...
Celá debata | RSS tejto debaty