Tulák asi z druhej strany vesmíru
6. októbra 2015 19:32,
Prečítané 1 980x,
alinemoor,
Nezaradené
Stretol som jedného pána.
Raz.
Topánky mal na nohách zodraté.
A klobúk deravý na hlave.
Vráskavý bol a starý.
Mohol mať tak sto päťdesiat rokov.
Myslím, asi.
Zložil klobúk.
A ku mne prisadol si.
Pane, vy niečo hľadáte?
Pýta sa on mňa.
Ale kdeže.
Vravím.
Som na cestách,
Veľmi dlho už.
Hádam od nepamäti.
Len akosi,
predsa len pravdu máte pane,
cesta moja raz stratila sa mi.
Hľadám ju všade.
No nikde neni.
Však bola tu.
To viem iste.
Odvtedy som tulák.
Vravím.
Chodím po svete.
Som veľmi starý a
snáď aj už unavený.
Topánky mám zodraté.
A klobúk na hlave
mám tiež veľmi deravý.
Sedím tu na lavičke.
Sám? Či?
A pýtam sa.
Koho?
Seba?
Kde je vlastne tá cesta?
Pane, rád by som pomohol Vám.
Som však iba tulák.
A tú cestu Vašu,
o ktorej z druhej strany hovoríte
vôbec nepoznám.
(Rozhovory z druhej strany vesmíru)
17.09.2017
Uzrela som v túto chvíľu, Aha práve teraz. Vidíte to? UTEKÁ LETO. Pred dažďom schováva sa, zanecháva bosé stopy v blate a teplé slnká pod dáždnikom.
03.09.2017
Prší, prší, prší… Celý deň. A je krásne. Človeka to vôbec nikam netiahne. Na túry ani výlety, vychádzky na hrady ani na zámky. Nemusí utekať pre zdravie, Či len tak posedieť si v záhrade, a chytať teplé slnká na zimné dni do siete Dnes ani očkom nežmurklo. Tak celý deň teda vylihujem aj ja. Vyberám z políc staré knihy a čítam príbehy v sivých upršaných [...]
07.11.2016
…minulý týždeň, ani neviem presne kedy, som sa išla poprechádzať medzi police v kníhkupectve, medzi knihy. Našla som tam jednu, takú celkom malú, iba s básničkami. Keď vtom mi niekto za chrbtom vraví: to snáď ani nie je pravda, za tak málo písmeniek, tak veľmi veľa peňazí? Že prečo si vraj nezoberiem radšej niečo také, Kde je viac slov na pol strane, Ako v celej [...]
Celá debata | RSS tejto debaty