Ako básnici prichádzajú o ilúzie

Sedia v kaviarni …Popíjajú kolu, alebo nejaký drink. Majú  okolo tridsiatky. Troch prihlúplo sa chichúňajú.  Takým tým chi, chi, chi…spôsobom nezrelých pubertiačok… Jasné že riešia vzťahy. Čo, ako, kedy a prečo.  A tiež že“ Nie som na to pripravená“….ako vyšité z hollywoodskych seriálov.

Uf…baby a kedy chcete byť na to pripravené?…

Jasné, najprv si chcete vzťah na pár rokov vyskúšať . Väčšinou zistíte že hollywoodska láska netrvá večne. Max. rok. Ak túto „krízu“ s partnerom prekonáte, (pretože vy prechod hollywoodskej lásky smerom k obyčajnej pokladáte za krízu) začnete riešiť spoločné bývanie. A potom zariaďovanie. A medzitým kariéru, a potom aj nejaké tie dovolenky… A potom príde ďalšia „kríza“…A po nej začnete riešiť dieťa… a začnete sa naň pripravovať. Lenže ono to asi už tak ľahko nejde. Nedá sa to proste len tak naplánovať . Nasadíte „snaženie“ . Sledujete si plodné a neplodné dni. Vaše večery nebudú o láske a milovaní…ale o práci na dieťati…A stále nič… Nasledovať budú vyšetrenia u gynekológov a iných špecialistov. Povedia vám len toľko že nie je žiaden problém. Pretože žiaden problém ani nie je . Problémom je príroda. Lebo od dvadsať do tridsať prídete k dieťaťu len tak popri milovaniu.  Plod vašej lásky vám pane do kolísky rovno z neba .Tak po tridsiatke sa musíte dosť snažiť a po tridsať päťke si ho budete musieť vymodliť….Pretože ste neboli pripravené…

Idem domov z práce. Stretnem svoju bývalú spolužiačku. S kočíkom… Pochválim jej malé kučeravé dievčatko. To je moja vnučka…

Tak a teraz som si v duchu povedala :“Tak na toto nie som pripravená“….No. Ako z amerického seriálu…