šťastné mami a tiež otcov, sestry a dobrých bratov. A tiež susedov a kamarátov. Dobré knihy s rozprávkami. Farebné ceruzky, ktoré kreslia čokoľvek a perá ktoré píšu ak len chcete, hoci aj rozprávky do písaniek. A ešte možno deti ak sa bude páčiť Zázračný autobus, čo vás zavedie hoci aj na planétu 614, napríklad aj dnes v noci. No a samozrejme Prázdniny.Tie […]

Všetci spia. Keď ja dávno som už hore. Vítam ráno. Či úsvit víta mňa? Ktovie. Utieram prach z hviezd ja? Či oni mne, dávno zabudnutý sen. Vyjdem von. Zdravím susedov. Bratov, zakliatych do havranov. Žijú ešte? Ktovie. Majú už snáď aj stopäťdesiat rokov. No nič. Idem sa opýtať suseda. Starého pána Dobšinského. A tiež aj to čo sa stalo s ich sestrou. […]

Tak to teda viete. A možno neviete. Verbinka bolo jedno obyčajné dievčatko. Povedala by som ako každé iné dievčatko v meste. Nosilo vrkoče a mašle. Prevažne červené. A tiež červenú sukňu a červené sandále. Ako skoro všetky dievčatá v činžáku. Okrem toho malo ocka a mamku. A tiež starkého a starkú. K stakým chodilo s ockom cez nadjazd. Za nadjazdom neboli […]

Keď slnko zapadne a deň sa pomaly ukladá do perín, keď stíchnu vrabce, mačky a psi prestanú po sebe štekať a skákať a kvety sklonia hlávky k zemi , vtedy z domu vychádza Pavlína. Pozažína svetielka na nebi. Pozbiera popadané hviezdy do košíka zo zemi. Pofúka odreté kolienka, osuší najmenším slzičky a pozašíva roztrhané košieľky. Aby ich opäť v poriadku […]

Nemusí svietiť slnko, aby bolo krásne. Nemusí byť ani teplo , aby bolo krásne. Môžme vyskúšať starejmamin starý dáždnik, alebo bez neho tiež utekať dolu kopcom. Môžme nechať zmoknúť prádlo. Aj v sandáloch vyskúšať čerstvé blato. Prípadne cestou z domu utierať kvapky dažďa z okien autobusu. … čmárať sivé mračná po nebi. A schovávať sa doma pod […]

Len tak, v nedeľu popoludní, vonku ležať pod nebom holým, a pozorovať príbehy nekonečné, v oblakoch niekým nakreslené. Len tak, v nedeľu popoludní. Vonku v tráve sedieť, počúvať ju rásť, a tiež Pani Zeme jarné rozprávanie. Len tak. V nedeľu popoludní, asi tak o pol piatej. Sadnúť si na priedomie na lavičku. A počúvať z opodiaľ, koncom […]

Že vraj, či je niekde Nebo? Samozrejme že je. Veď práve na ňom kvitnú kvety. Vonia zem a rastie tráva. Točia sa okolo neho hviezdy, Slnko, mesiac a aj celý vesmír… Obopluli na koráboch. Celý svet. A aj iné svety. Náš vesmír a aj vesmír všetok iný . Čo nájsť mohli, všetko našli. A aj všetko čo nájsť chceli. Okrem neba. To Nebo čo po celý čas […]

Precitla som. V bielej izbe na bielej posteli, vedľa ktorej stojí stolík tej istej farby a na ňom nočná lampa. No ja nikde nie som. Všade sa hľadám. V izbe, posteli aj v perinách. Hľadám sa všade. Neviem si otvoriť oči. Ani sa pohnúť. Mám pocit, že sa mi sníva. Neviem. Ešte že mám na ruke hodiny. Je na nich toľko, čo včera. Spomenula som si že som mala narodeniny. Dnes […]

Zdal sa mi divný, keď o tom rozprával. V tom čase sme boli už manželia. Sedeli sme pri pive s nohami vyloženými na stole a odháňali muchy z pohárov od piva. Chystal sa na víkend z mesta. Ja som mala ostať doma. Vieš, povedal, vtedy som naozaj nešetril. Kúpil som si tú najväčšiu pixlu akú mali a vyminul ju až do konca. Potom som zavrel za sebou dvere. Ešte som […]

Čo by som chcel, až raz budem veľký? Pýtajú sa ľudia. Tiež o čom snívam, a čo si želám. No vravím Vám milí moji, chcel by som sa zas raz obliecť do nohavíc svojich detských. …aby som mohol opäť ťahať za vrkoče dievčatá a čmárať kriedou na steny, liezť večer na strechy, jesť nezrelé čerešne, a nechodiť cez prázdniny do školy. Mať plné […]