O krídlach. Tých mojich. A aj o tých iných.
21. októbra 2011 06:37,
Prečítané 2 067x,
alinemoor,
Nezaradené
Je jedenásť. Krídla som si pred chvíľou amputovala. Nedalo sa inak. Je chladno, potrebujem si obliecť kabát. Beriem tú anjelskú okrasu do náručia, vešiam ju na obrovský hák…Pohladkám hebké perie a ukazovákom si prejdem po páliacich perách. Spomienka…
Keď Kamilka obklopená plyšovým zverincom konečne odfukuje, po špičkáchvyjdem z izby a privriem dvere. Prejdem do komory, v tme nahmatám krídla…Sadnú mi ako uliate.
( z knihy Manželka od D. Čejkovej, vydavateľstvo LVT)
PS.: pozdravujem R. Kesa. K. A tiež aj Gabiku , samozrejme . A tiež aj celý bývalý kolektív LVT….A tiež aj p. Penzeša samozrejme. No a možnože aj Alenku.
Nad Mestom zapadlo letné slnko.
Rozpršalo sa…
A mne zmokli krídla.
A tak ich vešiam.
Na šnúru do kúpeľne.
Sú mokré a ťažké.
A tak ma teda teraz nájdete
Chvíľu kráčať po chodníku.
Preto ak by ste práve teraz niečo chceli,
Tak práve teraz som na “Zemi“.
Chvíľu.
Kým neuschnú.
(Ja)
17.09.2017
Uzrela som v túto chvíľu, Aha práve teraz. Vidíte to? UTEKÁ LETO. Pred dažďom schováva sa, zanecháva bosé stopy v blate a teplé slnká pod dáždnikom.
03.09.2017
Prší, prší, prší… Celý deň. A je krásne. Človeka to vôbec nikam netiahne. Na túry ani výlety, vychádzky na hrady ani na zámky. Nemusí utekať pre zdravie, Či len tak posedieť si v záhrade, a chytať teplé slnká na zimné dni do siete Dnes ani očkom nežmurklo. Tak celý deň teda vylihujem aj ja. Vyberám z políc staré knihy a čítam príbehy v sivých upršaných [...]
07.11.2016
…minulý týždeň, ani neviem presne kedy, som sa išla poprechádzať medzi police v kníhkupectve, medzi knihy. Našla som tam jednu, takú celkom malú, iba s básničkami. Keď vtom mi niekto za chrbtom vraví: to snáď ani nie je pravda, za tak málo písmeniek, tak veľmi veľa peňazí? Že prečo si vraj nezoberiem radšej niečo také, Kde je viac slov na pol strane, Ako v celej [...]
Uff, ak príjmeš poklonu od Rozprávkarky,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty