Ako básnici prichádzajú o ilúzie

Mala som asi tak šesť. A chodila som do školy . S červenou vetrovkou. A s čiapkou . S obrovským brmbolcom. A s taškou s farbičkami. A veľmi ťažkými úlohami. A chodila som na roh ulice. Do knižnice. A čítala som si knižky. O psíčkovi a mačičke, Čin-čin a Ferdo mravec. A Deti z Bullerbinu. No a potom som mala asi tak trinásť. A veľmi dlhé vlasy. A nosila […]

Býval na rohu. V maličkom kníhkupectve. S drevenými policami. A klavírom. A voňalo to tam papierom. A písmenami. A starými novinami. Čítal mi básničky. A rozprával príbehy. A učil ma hrať na klavíry. A nechal ma prechádzať sa. Medzi policami. A tiež chodiť ticho. Medzi rozprávkami. PS: Mal na sebe pletenú čiapku. Farebný šál. Kockovanú […]

V mojom nebi je príjemných 20 – 22 stupňov . Babieho leta. A vonia. Popadaným lístím. A jeseňou. A je tam pieskovisko. A preliezky. A hojdačky. A deti. A mamy na lavičkách. Nebo netrvá večne. Iba chvíľu. Na jeseň. Asi tak okolo poludnia. PS: Ak si niekto myslí že nebo nie je,…. tak JE

Keď ich bolí hlava. Keď sú choré. Keď sú smutné. Aj keď plačú. Chcem ich držať za ruku. Hladiť im hlávku strapatú. Utrieť z líčka slzičku. A porozprávať rozprávku. Chcela by som byť pri nich. Pri mojich dievčatkách… Uvariť im teplý čaj. A skryť sa s nimi pod deku. Už sú veľké… A nie sú vždy pri mne. Ale aj […]

Je jedenásť. Krídla som si pred chvíľou amputovala. Nedalo sa inak. Je chladno, potrebujem si obliecť kabát. Beriem tú anjelskú okrasu do náručia, vešiam ju na obrovský hák…Pohladkám hebké perie a ukazovákom si prejdem po páliacich perách. Spomienka… Keď Kamilka obklopená plyšovým zverincom konečne odfukuje, po špičkáchvyjdem z izby a privriem dvere. […]

Bola raz jedna Renata. Renata bola „technická redaktorka“. A aj „grafička“ v jedných regionálnych novinách. Renata bola aj neoficiálnou zástupkyňou riaditeľky jedných […]

Náš starký bol včelár . A starký nás mal rád. Tak veľmi ako svoje včely. A možno o trochu viac. Mal rád aj všetky deti z ulice. A rozdával nám cukríky. Aj všetkým deťom z ulice. Medové. Také čo sa s lepili na zuby. A my sme ich jedli. A zuby sa nám lepili . A nemohli sme hovoriť . A nemohli sme ani obedovať. A starká sa hnevala. Hnevala sa na starkého . […]

Že keď budem stará, že budem mať ticho v dome. A ruže v záhrade. A lavičku pod jabloňou. A hojdacie kreslo. A teplú deku. A čas. ČAS NA VŠETKY DOBRÉ KNIHY z knižnice …………………………………………………… (A tiež ,že budem vyzerať ako dnes :))

Asi má aj slzu v oku. A možno si aj poplače . A možno spraví mláky na chodník . A možno si kúpim žltý dáždnik . A možno aj ružové gumáky… …………………………………………….. A konečne sa zakrútim do deky. Dám si horúci čaj. A dočítam Banánové rybičky.

O druhej bolo ešte leto. A potom sa na zem spustil mrak. A prileteli čierne vrany. A na dvore sa urobili mláky. Zrazu bola jeseň. Prišla dnes. Asi tak o pol tretej popoludní.