Vošiel. Očakával, tmu. Nebola. Bola tam ona. No nie tá ktorú čakal. Ale tá druhá. Ona ho poznala. On ju nie. Nikdy pred tým ju nevidel. Ona jeho áno. Nepodobala sa na žiadnu z nich. Bola iná. Iná akoby očakával. A už vôbec neočakával že bude pekná. Nebola z tých žien, ktoré sa mu páčili. A potom ho chytila. A on chytil ju. A držali sa. Držali sa navzájom. […]

Malí Mimozemštíkania. Robia si čo chcú. Preto aj prišli. Lebo chceli. Pristáli pred domom mojim. Spýtali sa či môžu. A ja reku, že hej a že odkiaľ prichádzajú. Oni že odinakadiaľ. A ukázali na hviezdy. Pýtam sa. Dievčence, v tom prípade, čože vám dobré dnes navarím? Ony že viete, my zjeme všetko. Ale naj, naj, najlepšie sú tie čerešne z Vašej […]

Mami, má každý svojho anjela? Asi áno, Pavlínka. Každý má svojho anjela. Mami, a prečo ty nemáš svojho anjela? Neviem, moja. Asi ma nepotrebuje. Tak teda dobre. Ja budem tu s tebou. Kým si ťa anjel nenájde. […]

Zvykla som si neveriť hodinám, pretože keď sa na ne pozriem, na sekundu zastanú. A ja mám sekundový pocit, že svet zastal. Potom je opäť všetko tak ako má. Kedy potom? Keď posuniem ručičku sekundovú na hodinách. ( Rozhovory z druhej strany vesmíru)

Stretol som jedného pána. Raz. Topánky mal na nohách zodraté. A klobúk deravý na hlave. Vráskavý bol a starý. Mohol mať tak sto päťdesiat rokov. Myslím, asi. Zložil klobúk. A ku mne prisadol si. Pane, vy niečo hľadáte? Pýta sa on mňa. Ale kdeže. Vravím. Som na cestách, Veľmi dlho už. Hádam od nepamäti. Len akosi, predsa len […]

-Jej tys tu? -u nás vo Veľkom meste? -Pred chvíľou som snáď okolo teba prešiel… -myslím. -ehm.. -Si to ty a či nie…? -Postava zhodná s tebou na zastávke stála… -vyťahovala mobil, -smiala sa do rána. -No a čože si nepozdravil, -že veď reku, to som ja. Dobré Ráno. -a vôbec si si tým istý ? – bola som to ja? -nestála tam predsa […]