Ako básnici prichádzajú o ilúzie

…je to ako keď ty sedíš na stoličke. A okolo teba krúži zlo. A potom zistíš, že krúžiš ty. A ja sedím . A ja som zlo. A ty si tiež zlo. A ja krúžim okolo teba a ty okolo mňa. A mám strach že ma pohltíš. A ty krúžiš a ja krúžim tiež. Neviem kde je koniec. Ani začiatok. Nespomínam si kedy sa to stalo. Netuším, či bude pokračovať a kedy […]

Ja neviem, ale prišlo mi to ako nápad. Celkom dobrý. Zbaliť si pár vecí, Zobrať dáždnik žltý, obuť topánky, batoh cez plece prevesiť. A vybrať sa na cesty. Necesty, kde bolo nebolo. možno bolo alebo nebolo, niekde tam na konci sveta. Cez sedem kopcov. A sedem chvíľ. Kde nesvietilo slnko, a pršalo tam celé dni, dážď sa nesypal, Ale len tak obyčajne […]

Odchádzal a prichádzal spolu s ňou. Občas ho predbehla ona. Občas on predbehol ju. Ale väčšinou prichádzali aj odchádzali spolu. A potom raz nestihla. Len cez okno zbadala že sa minuli. Práve keď prichádzala, on odchádzal. Alebo to bolo naopak? Už nevedela. Čakala naňho. A on neprichádzal. To bolo včera. Dnes nie je. Je iba prázdny rám na stene v izbe. Mydlo na kraji […]

Sú ako cukríky. Hodíš si ich do tašky. A keď máš chuť, tak sa do nich zahryzneš….a potom do ďalšej. A ďalšej. Až sa ti vrecko vyprázdni. Vzdychnem si. Je najvyšší čas zájsť do mesta. A kúpiť si nový. Z toho čo mám, sotva ešte niečo vyškrabem. A tiež mi volala Kristína. Reku, že ako sa mám a či ešte žijem. A nech k nej skočím na kávu, na kus […]

Cez okno sa tlačí do kuchyne prezreté leto. Sladké a voňavé. Ako jablká. Odložené do košíka. A do slamy. Zbierame ich s Pavlínkou. Aj tie popadané. Opatrne ich ukladáme do košíkov. Vynášame na povalu a zakrývame slamou. Voňavou, z tohoročnej letnej žatvy. Nejaké jablká ešte zoberieme dnu do izby. Pavlínka ich popreberá. Zopár ich vyloží do kredenca. […]

Že ako voňajú prázdniny? No predsa slnkom a senom. A marhuľami. Slivkovým lekvárom. Koláčom so škoricou, vanilkou a dozretými jablkami. Pavlína sedí pod orechom. Posledné prázdniny jej skončili približne pred sto rokmi. Asi. No každý rok ich cíti. Vo vzduchu. Keď dozrievajú marhule. Keď varí lekvár. A pečie koláč. So škoricou, vanilkou […]

Zbieram čerešne. Po jednom do košíka. Bude do koláčov. Do fliaš a niečo hádam aj na lekvár. Ostatné sa zjedia. Zbieram čerešne. Po jednom do košíka… …a celý čas rozmýšľam, kde sú. Boli tu. A už nie sú. Bývali ich tu celé hŕby. Aj na čerešni ich boli hŕby. Padali z nej ako hnilé hrušky. Aj s nezrelými čerešňami vo vačku. Všade boli čerešne. […]

Málokedy ruším svoje ticho. Milujem ho. Je pre mňa Láskou. A tiež Bohom. No a teraz niekto neznámy za organom, Vyjadril ho hudbou. Krásnou a tichou. Málokedy ruším svoje ticho. Milujem ho. Je mojou láskou, inšpiráciou a aj múzou. No a teraz niekto vyjadril ho hudbou, krásnou a tichou. Milujem ticho. Chcem sa ho dotýkať, končekmi prstov. Chcem ho […]

Naučila som sa rozprávať sa o počasí. O tom ako sa mám a čo ma bolí. Bolí ma svet, hovorím. Ale to oni počuť nechceli. A tak sa ma opýtali. Skôr než za sebou dvere zavreli, či idem tiež. A ja že nie. Že nech ma tu nechajú. Mne je tu dobre. Oni nech idú, hovorím. A JA ŽE TU OSTANEM. Ostala som. Ostala som tu s tichom. S trávou na lúke a slnkom na nebi. […]

Prichádzajú potichu, každé ráno o pol piatej na svitaní. Sem na zem po rebríku z neba. Vieš Terezka. Víly robia svet krajším. A robia ho aj šťastnejším. Nevadí im, že je ráno vonku hmla, a že sa robia na chodníkoch mláky. Vieš Terezka. Víly robia svet krajším a šťastnejším. A vôbec ich netrápi, že im slnko kreslí pehy na tvári. Že nosia […]